Strelec na pive 2


**2. Ako sme pivo varili**    
  

  Držiac sa hesla :_Ja som pivár, kto je viac !_. si  začínam  zvykať na tento
  hrdý výrok. 

  _Väčšina ľudí narodených v tomto znamení je húževnatá a odolaná, rýchlo sa
  zotavujú._

  Čo tak skúsiť navariť si pivko doma aby som nemusel večer z pivárne
  štrikovať domov. Ešte vyšetrenie u lekára či som dostatočne pripravený na
  ľúty boj s ingrediencami pri zrode pivka. Aj preto, že po nákupe a
  konzumácii niekoľkých pollitríkov som pocítil že sa mi stráca pulz, v okolí
  žalúdka chvenie a hučanie v hlave. Pôjdem k lekárom ktorí doteraz brali
  peniaze od poisťovní za výkony ktoré na mne neuskutočnili.
  Ku ktorému ? Tomu čo kopeme futbal za starých pánov ? Nie, vykecal by
  ostatným že chcem kopací šport vymeniť za pijací. Žiadny známy doktor.
  Sadnúť na lavičku  kde podľa bydliska patrím. 

  V čakárni som si prezrel časopisy ktoré zobrazovali ľudské časti tela s
  komentárom nevhodným pre labilné povahy. Do ordinácie na vyzvanie sestry
  (nie mojej ) vchádzam bojazlivo.  „ Poďte ďalej, ako Vám môžem pomôcť ?“,
  ozval sa nežný hlások spoza bieleho stola ktorého polovicu zaberali
  rozkvitnuté tulipány. Nad nimi sa skláňa majiteľka nežného hlásku, _MUDr.
  Mária Krásnohorská_. Vlasy farby obilia, oči nevädze v obilí ! To rozptýlilo
  moje počiatočné obavy. A tak som jej povedal svoju predstavu že chcem byť
  pivárskym kuchárom a rád  by som sa  už pre mňa v kríze stredného veku dal
  vyšetriť.

  S blahosklonným úsmevom naťukala moje chorobné ponosy do PC, prezrela moje
  obnosené vnútornosti cez veľký fotiaci prístroj. Na konci vyšetrení sa
  uskutočnil zaujímavý dialóg.
  „ Pani doktorka mám aj sklerózu ?, A odkedy ?, Čo odkedy ?“. Na ďalšiu
  otázku čo je na sklerózu najlepšie, odpovedala že si mám robiť veľké dlhy a
  dodržiavať pitný režim. Väčšiu radosť mi nemohla urobiť. 

  Čo som to vlastne chcel písať ? Jaj, o varení piva. 

  Deň  PIVA „D“   nastal. Podľa môjho pivárskeho majstra ktorý skúsil várky až
  v Juhoafrickej republike a meste pri Duchonke  navaríme také pivko, že sa
  budú štamgasti ako muchy na slad zbiehať!
  Pri obchodoch  v meste pod hradom ako obrátený stôl  sa to hemží nami,
  nadržanými  pivármi. Každý z nich si chce skúsiť navariť to vlastné,
  najlepšie ktoré v puse zanecháva pocit sladkosti, horkosti a chuti chrenu.

  Priznám sa, variť pivo som videl akurát na jednodňovom školskom výlete ktorý
  trval tri dni a noci. To keď sme sa učiteľom skryli medzi medené trubky s
  kohútikmi na odpúšťanie. Tých  ako nás bolo neúrekom. Učiteľský zbor
  vyhlásil po nás pátranie, ktoré skončilo v tretí deň úspešne. Učitelia boli
  radi že sme živí a zdraví. Darmo sme vysvetľovali že piť vodu a iné tekuté
  nápoje   okrem piva sa nám  nežiada. 

    Bude dosť piva pre všetkých kamarátov a dojčiace matky z okolia ?  Nebude
    treba čakať až dokúpiť sledu, jačmeňa či chmeľu ? Moje chmúrne myšlienky
    prerušil môj tútor s poznámkou, že ak bude málo dovaríme.  Nebudem
    prezrádzať čo sme použili do várky a ako sme varili. Veď i najväčšie
    pivovarnícke spoločnosti držia jej technológiu v tajnosti.  Ako by to bolo
    keby na trhu  tieklo iba jedno pivo.

    Okolo nášho kotla plno omamných vôní, zvukov a radostných tvárí
    šťastlivcov ktorí už i keď teplé pivko ochutnali. 

    Pozor, je to tu ! Pivo s vydarilo a celá várka padla za vlasť. Už jej
    vyhrávajú  _Osudovú : Tatata  - tá, tatata – tá..._
    Môj učiteľ, mešter remesla pivárskeho zložil bielu čiapku a zásteru,
    vytiahol ušetrené peniažky z praxe v Afrike a pozval stále smädných
    štamgastov do pivnej občerstvovacej stanice. 

    V ten  večer bola krčma s korpulentnou pani krčmárkou iba naša. Rezané aj
    zarezané penivé pivo so zásmažkou  tieklo ľahko. Aj tie muchy boli akési
    prívetivejšie. Dokonca som začal s domácimi hovoriť  južným nárečím a
    vykať mladým, počerným dámam postávajúcich pri hracích automatoch.


    **_„Keby pivo neexistovalo, bolo by ho treba vymyslieť !“_**

     

     Jožko R.