Strelec na pive 


**1. Počiatok**



 Hovorí sa, že s jedlom rastie chuť. Potvrdzujem tento výrok najmä po vypití
 môjho prvého piva. Bol som chytený ! 
 Podľa  horoskopu ma moje znamenie predurčuje stať sa dobrým no najmä úspešným
 členom rodiny pivárov. 

 _Muži narodení v tomto znamení majú udatné srdce, vyskočia na šťastie a
 vyrazia do ulíc._

  V mojom prípade do prítmia miestností kde to vonia chmeľom a človečinou. Je
  ich dostatok s rôznymi názvami a polepenými oblokmi od reklám toho naj piva.
  Neviem prečo v inej reči ako materinčine. Zrejme preto aby dodali väčšiu
  dôveru svojmu výrobku v už rozšírenej Európe. 

  Nesmelo vchádzam do šera pivárničky. Ticho a prítmie ako na kare. Ba dokonca
  na znak smútku z jednej trubky nad pultom tečie čierne penivé.  Bŕŕ ! Nemal
  som radšej obetovať svoj voľný čas zberateľstvu motýľov ktoré nie sú také
  jednofarebné ? Nie, budem pivárom. Ja som pivár, kto je viac? 

   „ Mladý pánko, dobrý večer. „Môžem niečo priniesť ?, zašveholil nežný
   hlások vychádzajúci  zo sukničky širokej ako euro po inflácii. Na
   svetlomodrej  blúzke s motívom oroseného kríglika  pripnutá kartička :
   _Janka Utešená_. Aj to meno utešené ! Oči upreté do mojich, ktoré som
   neviem prečo sklopil. Zrejme pre to aby nevyčítala moje myšlienky ktoré
   boli ako moja hriva, kučeravé. „ Ja ja ja“, začínam koktať ako malý
   školáčik pred upratovačkou školy.  „Rád by som  jedno pivko “.  „Veľké či
   malé ?, pýta sa chmeľová princezná.“ „Tak mi teda prineste jedno
   pollitrové“, dostávam zo  seba. Krásna nymfa naladila profesionálny úsmev a
   odplávala k prameňu.

   _Strelci patria  k ohnivým znameniam a vágnym rojkom._  
   Môj stav snenia  trval iba do okamihu postavenia na stôl  zlatistého moku
   pre ktorý sa aj najväčší nepriatelia pomerili a namiesto boja vyriešili
   spory celých národov slušne, bez krviprelievania. Spokojne rukávom utieram
   penové ústa, že vraj to  nie je prehrešok voči bontónu ale naopak
   potvrdenie že zlatistá chmeľová malvázia chutí.

   Sedel som a myseľ začínala prehadzovať na inú, ľudskú rýchlosť. So záujmom
   pozerám na stenu obloženú  sklenenými nádobami rôznych tvarov, farieb a
   obsahu. Kde brali naši predkovia vzory na výrobu tých nádherných zo skla
   ale i dreva vyrobených nádob ? Tretie pivko to rozlúštilo. No predsa z
   kriviek  šumných, červenolícich diev, ktoré napriek tomu že majú plné ruky
   peniacich nádob s úsmevom dokážu pretancovať k smädným pocestným. 

   Ruku na krígeľ pivári. Videli ste už reklamu na penivú živú vodu bez
   dievok krv a pivo ,?
     Že moja peňaženka pri platení  zoštíhlela na poštovú známku. Nič to. Bude
     radosť dobre spinkať a snívať o ešte lákavejších reklamách na naše druhé
     zlato.





     **_„Pivo pil som, v pravde žil som, svoj pohár verne ľúbil som“	_**





     Jožko R.